ARBEIT MACHT FREI (slov.: práca oslobodzuje). Tento krutý a ironický nápis nás privítal pri vstupe do tábora Auschwitz I. Schyľovalo sa k dažďu a dve skupinky žiakov sa pomaly presúvali medzi jednotlivými barakmi za týmto nápisom. Mali sme možnosť vidieť hrôzy, ktoré sa tu počas druhej svetovej vojny diali. Osobné veci väznených. Ich veci každodennej potreby. Šaty a topánky. Dve tony ľudských vlasov. Životy. To všetko bolo odňaté ľuďom, ktorí tu boli počas vojny väznení – Židom, Čechom, Slovákom, Rómom, nepriateľským vojakom a mnohým, mnohým ďalším. Mali sme možnosť vidieť i „sprchy“, pripomienku nekonečnej ľudskej krutosti a bezcitnosti. V sklenených vitrínach bola umiestnená i jedovatá látka cyklon-B, vpúšťaná do  „spŕch“, ktorá spôsobila ľuďom vnútri takmer okamžitú smrť. Pochmúrnu atmosféru dopĺňali i fotografie rozvešané v každom baraku. Muži. Ženy. Deti. Nezáležalo na veku ani na pohlaví. Po hroznej časti Auschwitz I sme sa presunuli do známejšej časti Auschwitz II. Videli sme neľudské podmienky, v ktorých väznení ľudia žili a umierali. Malé poschodové postele, na ktorých muselo spať šesť alebo viac ľudí. Neustála zima, neustály hlad. Záchody, zdroj nákaz a ochorení väzňov koncentračných táborov. Vyšli sme i hore na strážnu vežu, odkiaľ sme videli celý obrovský komplex budov. Tam nám v mysliach upršané, vlhké počasie pripomenulo, aké náročné bolo vo vtedajšom svete žiť a prežiť. Po poslednom pohľade na nekonečné rady drevených barakov a na komíny krematórií vzadu sme sa všetci zišli opäť v autobuse a odišli sme preč z Osvienčimu.

Druhá časť exkurzie patrila krásam Krakova. Ako prvý sme navštívili Wawel, komplex kostolov a zámkov týčiacich sa nad Krakovom. Po úchvatnom zámku sme sa šli pozrieť do mesta Krakov, kde sme počas rozchodu obdivovali Hlavné trhové námestie – jedno z najväčších námestí v strednej Európe – a dobovú tržnicu v jeho prostriedku – Sukiennicu. Cestou do obchodného centra sme ešte stihli obdivovať krásny Barbakan a hnaní silným lejakom sme sa utekali schovať a minúť nejaké tie zlote do známej Galerie Krakowskej.
Fotogaléria

Mgr. Jolana Pitáková