Základná škola

Počiatky školstva v Rabči spadajú do roku 1772. Prvý rechtor Ondrej Gonda vyučoval deti z Rabče, Oravskej Polhory, Sihelného po súkromných domoch a na fare. Druhý učiteľ  (1792 – 1838) Jozef Stankovič začal zbierku na postavenie školskej budovy. Prvá škola bola postavená v hornej Rabči v roku 1842 za učiteľovania Jána Bugalu. Richtári (1857) spísali s učiteľom zmluvu na ročný plat 120 florénov. Bol zároveň organistom, písal ohlášky či spieval na pohreboch. V danom období navštevovalo školu 180 žiakov. Učilo sa dve hodiny dopoludnia a tri hodiny popoludní v slovenskom jazyku. Náboženstvo vyučoval miestny duchovný v stredu a sobotu po dve hodiny. Škola slúžila aj pre potreby Obecného úradu. Keďže priestory neboli dostatočné bola postavená druhá školská budova v hornej Rabči v roku 1884. V dolnej časti obce bola škola zriadená v roku 1878 a prvým učiteľom bol pravdepodobne rodák, kvalifikovaný učiteľ, poštmajster Ján Tarčák. V období prvej svetovej vojny sa žilo ťažko, ľudia živorili. Rozšírila sa epidémia „španielky“. Zomrel aj učiteľ Ján Tarčák. V medzivojnovom období sa tu vystriedalo viac učiteľov. Aj životná situácia obyvateľov bola zložitá. Nedostatkom výživy a slabej hygieny sa rozšírila pľúcna tuberkulóza. Zomierala tretina detí do jedného roka života. Aj školským deťom chýbala zdravotná starostlivosť. Od roku 1929 boli dve triedy a vyučovalo sa striedavo, neskôr pribudla aj tretia. Významnou stavebnou akciou bola výstavba cirkevnej školskej budovy. V rokoch 1934 – 1935 bola škola postavená. Pribudlo ihrisko, byt učiteľa a gazdovské stavby i záhradka. Začiatok druhej svetovej vojny 1. september 1939 zostal hlboko vrytý v pamäti občanov. Nemecké vojsko postupovalo hore Oravou k poľským hraniciam. Rabča bola medzi prvými hornooravskými obcami, ktorú obsadili Nemci. Nastali ozajstné hrôzy, rázie po domoch, drancovanie. Po vojne boli školské pomery opäť ťažké. Vyučovalo sa v dolnej drevenej škole, v súkromnom dome po Linke Steinitzovej a v škole pri kostole. V dolnej škole po prechode frontu boli potrebné opravy. Okná a dvere boli porozbíjané a preto sa v septembri a októbri nevyučovalo. Počas svojej existencie škola zápasila s množstvom problémov. Viackrát došlo k zmene názvu, dochádzka závisela od toho, či si žiaci majú čo obliecť, obuť. Najhoršia dochádzka bola v päťdesiatych rokoch 20. storočia počas najväčších poľnohospodárskych prác. Viackrát sa vystriedali riaditelia ale i učitelia. Všetky spomenuté problémy sa premietli od do prospechu žiakov.

Významným medzníkom v histórii škôl v Rabči sa stal rok 1961. Všetky boli sústredené pod jedno vedenie. Akútny bol nedostatok priestorov, chýbali učebne, dielne a tak sa situácia riešila prenajímaním súkromného domu. Výsledkom snažení bola výstavba novej školskej budovy, ktorá mala štrnásť tried a dva podlažia. S vyučovaním sa začalo v školskom roku 1962/1963 pod vedením riaditeľa Jozef Mudroňa a zástupcu Antona Brišáka. Veľký počet žiakov spôsobil, že vyučovanie prebiehalo v druhej zmene. V rámci verejnoprospešnej činnosti žiaci obhospodarovali 2 ha pozemku, pestovali ľan, s učiteľmi vysadili stromčeky aj okrasné kríky. Svojpomocne sa urobilo aj oplotenie školy, ihriská, úprava okolia. Hlavným problémom bola naďalej dochádzka žiakov počas jarných prác. Pomerne dobre bolo hodnotené správanie, športové súťaže, divadelný a hudobnotanečný krúžok. V školskom roku 1965/1966 sa žiaci podieľali na budovaní športového areálu. V roku 1967 reprezentovali školu vo futbale a stali sa majstrami okresu. Závažným problémom v 60-tych rokoch bola vysoká nekvalifikovanosť učiteľov a ich častá výmena. V školskom roku 1968/1969 sa osamostatnila škola pri kostole s riaditeľom Jozefom Mudroňom. Nastupujúce sedemdesiate roky boli neľahké pre učiteľov a žiakov. Opäť chýbali priestory. Napriek tomu žiaci pekne reprezentovali školu v krúžkovej činnosti v rôznych oblastiach. Zúčastňovali sa rôznych brigád pri čistení lesa a výsadbe stromčekov, zbierali železo, papier, sklo aj liečivé rastliny. S potrebnou prístavbou školy sa začalo v roku 1988 za pôsobenia riaditeľa Pavla Mladého a zástupkyne Heleny Miškovičovej. Do užívania boli nové priestory dané v školskom roku 1991/1992. Škola získala 9 učební. Keďže riaditeľ Pavol Mladý odišiel do dôchodku, uskutočnili sa nové voľby riaditeľa školy. Stal sa ním Ján Pienčák a zástupkyňou Gabriela Ptačinová.

S finančnou pomocou rodičovského združenia (1996 – 1997) sa podarilo vybaviť malú počítačovú miestnosť, kde boli umiestnené 4 počítače. V mesiacoch máj – jún 1997 bola spoločným úsilím a intenzívnou brigádnickou činnosťou žiakov a učiteľov vybudovaná atletická dráha. V roku 2000 sme si pripomenuli 65. výročie od otvorenia novej vtedy rímsko–katolíckej ľudovej školy pri kostole a zároveň bol dokončený nový atletický štadión. V novej budove pribudli ďalšie tri nové menšie učebne. Touto stavebnou úpravou bolo úplne odstránené dvojzmenné vyučovanie na dolnej škole v Gaceli. Na hornej škole pri kostole aj naďalej ostali na druhej zmene dve triedy. V roku 2003 sa aj tu podarilo dvojzmennosť odstrániť. Dôležitým krokom bola výstavba športovej haly v roku 2006 a rekonštrukcia oboch školských budov v Gaceli a následne vybudovanie multifunkčného ihriska s umelým trávnikom, basketbalovým ihriskom a ihriskom pre volejbal a tenis za pôsobenia riaditeľa Jána Pienčáka.

V školskom roku 2012/2013 začala svoje pôsobenie na škole pani riaditeľka Anna Kornhauserová a pokračujúca zástupkyňa Lýdia Murínová. Prebehla prístavba (2014 – 2015) na hornej škole pri kostole, v ďalšom období nadstavba škôlky a nová prístavba školy (2019-2022).

Napriek všetkým problémom v celej histórii tu naša škola stále je. Neznámy autor raz povedal:„Nie je víťazom ten, kto je vždy ,,dokonalý", nikdy sa nemýli, nestráca nad ničím kontrolu. Víťazí ten, kto sa napriek chybám, pádom a strachu každý deň zobúdza s túžbou skúsiť to znova. Takýto človek nemôže byť porazený.“ Aj v súčasnej dobe bojujeme s mnohými ťažkosťami, ale aj napriek tomu naši skvelí žiaci a pedagógovia reprezentujú školu na vynikajúcej úrovni.