Pri príležitosti Dňa rodiny Vám ponúkame zopár zamyslení o rodičovstve a rodine
Viete akí ste rodičia? Ste „rodičia – helikoptéry“? Alebo „rodičia – velitelia“? Každý aspoň trocha sebakritický rodič sa aspoň niekedy zamyslí, či robí veci správne. Ponúkame Vám zopár úryvkov zo zaujímavej knihy o rodičovstve, ktoré Vám môžu pomôcť zhodnotiť Vaše štýly výchovy.
„Neúčinné štýly rodičovskej výchovy
Rodičia – helikoptéry
Niektorí rodičia si myslia, že láska znamená prispôsobiť život vo všetkom deťom. Sú to rodičia – helikoptéry. Vznášajú sa nad svojimi deťmi a zachraňujú ich vždy, keď sa vyskytne nejaký problém. Celý čas im do školy nosia obedy, píšu ospravedlnenky, vozia hudobné nástroje aj domáce úlohy. Neustále deti zachraňujú z kaše. Neprejde jediný deň, aby svoje deti nechránili pred niečím, čo potrebuje zažiť alebo čo si zaslúži – zvyčajne je to skúsenosť, ktorá mu umožní rásť. Hneď po vyslaní signálu SOS zletia rodičia – helikoptéry, ktorí sa vznášajú niekde nablízku, nadol, aby svoje deti zachránili pred učiteľmi, kamarátmi a inými možnými nepriateľskými zjavmi.
Hoci dnes môžu mať títo „milujúci“ rodičia pocit, že svojim deťom cestu k dospelosti uľahčujú, zajtra tieto deti odídu z domu a premárnia prvý rok a pol svojej dospelosti tým, že vyletia z vysokej školy alebo sa budú len tak potĺkať a hľadať sa. Takéto deti nie sú pripravené na životné výzvy. V mene lásky boli totiž ukrátené o výchovné lekcie. . . .
Rodičia – velitelia
Ďalší rodičia sú ako velitelia. Aj oni milujú svoje deti. Majú pocit, že čím viac budú na deti štekať, čím viac ich budú mať pod kontrolou, tým lepšie dlhodobé výsledky u nich dosiahnu. „Deti s takouto výchovou budú disciplinované,“ hovorí veliteľ. „Budú sa vedieť správne zachovať.“ Je pravda, že takéto deti neustále počúvajú, čo majú robiť. Pri komunikácii s deťmi velitelia často používajú zhadzovanie. Neustále vykrikujú: „Vravel som ti to!“ Takíto rodičia milujú vedomie, že majú niečo pod kontrolou. Ak deti nespravia, čo sa im povie, rodičia – velitelia ich k tomu donútia.
Keď deti rodičov – veliteľov dostanú šance rozmýšľať sami za seba, často robia príšerné rozhodnutia. . .
Okrem toho platí, že keď sa deti rodičov – veliteľov dostanú do puberty, sú ešte náchylnejšie podľahnúť tlaku rovesníkov než väčšina tínedžerov. Prečo? Pretože, keď boli deťmi a chyby, ktoré by urobili, nemuseli veľa stáť, nemali dovolené robiť vlastné rozhodnutia, ale naučili sa počúvať hlas zvonku – hlas svojich rodičov. Keď sa dostanú do puberty a už nechcú počúvať svojich rodičov, naďalej sa riadia zaužívaným modelom, lenže tentokrát ten hlas zvonku nepatrí ich rodičom. Patrí ich „kamarátom“. . . .
Rodičia svojim deťom nepriamo hovoria, čo podľa nich ich deti dokážu. Rodič – helikoptéra hovorí: „Si zraniteľný a bezo mňa sa ti to nepodarí.“ Rodič – veliteľ vysiela nasledovný signál: „Nedokážeš rozmýšľať sám za seba, tak to za teba urobím ja.“ . . .
Nezasahujúci rodič
Ďalšiu podskupinu rodičov, ktorá stojí za zmienku, nazývame nezasahujúci rodičia. Takíto rodičia sa z nejakého dôvodu – či už preto, že si nie sú istí, ako by mali zaobchádzať so svojím dieťaťom, alebo preto, že sú zmätení z množstva rôznych názorov na rodičovstvo a rád, ktoré sa im ponúkajú – rozhodnú nechať deti , nech sa vychovávajú samy.
V tomto prípade v skutočnosti nejde o typ rodiča, ale o vyhýbanie sa rodičovským povinnostiam, či ich nepochopenie.
Účinné spôsoby rodičovstva s rozumom a láskou
Rodič – poradca
Helikoptéry sa nemôžu vznášať večne a aj velitelia raz zachrípnu. Dovoľte nám predstaviť alternatívu, ktorú používajú rodičia riadiaci sa láskou a rozumom, alternatívu, ktorá dobre funguje po celý život. . . . Nazývame to poradenský typ rodičovskej výchovy. . . .
Deti potrebujú rozumné vedenie a pevné a presaditeľné hranice. Pri ich určovaní zohľadňujeme bezpečnosť dieťaťa a to, ako jeho správanie ovplyvňuje iných. Potom musíme tieto hranice udržiavať, aby sme pomohli deťom pochopiť, že sú za svoje činy zodpovedné, a že ak budú konať neprimerane, budú za to niesť primerané následky. Hoci hranice určujú a strážia rodičia, mali by im v rámci týchto hraníc dať na výber z rôznych možností a tým ich naďalej povzbudzovať k tomu, aby nad svojím správaním rozmýšľali a vedeli, že svoje konanie majú pod kontrolou ony. A tu do hry vstupuje rodič – poradca. . . .“
(úryvky z knihy Foster Cline, Jim Fay: „Rodičovstvo s rozumom a láskou“, vyd. Porta libri 2013)
Zaujali Vás tieto úryvky? Veru rodičovstvo v dnešnej dobe nie je vôbec ľahké. Musíme sa boriť s problémami, ktoré naši rodičia riešiť nemuseli. Napr. tablety, mobily, počítače, drogy, či nevhodný obsah televíznych programov. Ani cieľom tohoto príspevku nie je dať Vám nejaké návody na správnu výchovu, ani my sme nezjedli všetku múdrosť sveta. Skôr by sme Vás chceli povzbudiť, aby ste sa nevzdávali pri výchove svojich detí, prípadne sa podelili o svoje problémy, ak nejaké máte. Môžeme sa im venovať s pomocou rôznych odborníkov, buď cez webovú stránku alebo formou rôznych besied, prednášok. Možno by ste si chceli vymeniť aj nejaké skúsenosti s inými rodičmi. Máte možnosť vyjadriť svoj názor napr. mailom na tisonova.maria@centrum.sk .
Ako koordinátorky Výchovy k manželstvu a rodičovstvu si totiž uvedomujeme, že najdôležitejšia časť tejto výchovy prebieha práve u Vás doma. Lebo „môžeme deti učiť čokoľvek, oni aj tak budú robiť iba to, čo robíme my.“ Preto, to akými budú Vaše deti manželmi, manželkami, rodičmi, záleží vo veľkej miere aj na Vás. Na druhej strane, všetci by sme chceli zmeniť svet k lepšiemu, však? Sme presvedčené, že najlepším a najúčinnejším spôsobom ako zlepšiť spoločnosť, je vychovať pre ňu sociálne,morálne a emocionálne zrelé osobnosti, na ktoré budeme môcť byť hrdí.
Prajeme Vám teda veľa trpezlivosti, síl a svetla, ako viesť Vaše deti pri ich výchove, aj pri prekonávaní všetkých problémov, ktoré s tým súvisia.
Vaše koordinátorky Výchovy k manželstvu a rodičovstvu
1.apríl...Hneď potom nás naša pani učiteľka Adelka začala učiť abecedu- od začiatku- A-B-C, ako v prvej triede 