Je to už pár rôčkov, čo pani učiteľka Ľudmila Oravcová rod. Gogoláková na našej škole nevyučuje. Veríme, že nielen mnohí učitelia, ale aj väčšina rodičov ju pozná a v dobrom na ňu spomína. V stredu 15. marca sme si s pani učiteľkou Oravcovou a jej dcérou Soňou na hornej škole zaspomínali. Najskôr sme sa však spolu prešli po všetkých miestnostiach. Počúvať v dnešnej dobe plnej technického vybavenia o triedach, kde na podlahe bolo drevo napustené dechtovým smolom, aby sa zem dobre zametala, o lavóroch v kútoch za dverami, do ktorých bolo treba nosiť vodu zo studne na dvore, o pospájaných laviciach s dierkami na atrament, či o peciach na kúrenie priamo v triedach, kde sa niekedy učilo spolu aj 35 žiakov, bolo akoby sme sa preniesli do úplne iného sveta. Po malej prehliadke sme si sadli do zborovne a posedenie plné spomienok sa plnohodnotne mohlo začať. Dozvedeli sme sa množstvo informácií o pôsobení jej otca, tiež učiteľa a riaditeľa, Floriána Gogoláka, jej detstve i učiteľských začiatkoch. Nie všetci vedia, že v minulosti sa pri hornej škole, v dnešných stravovacích priestoroch, nachádzal aj byt. Školu v tom čase riadil jej otec, mohol v ňom teda s rodinou bývať a pani učiteľka sa tu aj narodila. Podľa jej slov tu prežila pekné detstvo. Začala tu chodiť aj do školy, navštevovala tu prvú a druhú triedu. Ostatné ročníky absolvovala už v Spišskej Novej Vsi. Keďže otec jej bol dobrým vzorom, rozhodla sa aj ona byť učiteľkou. Dá sa povedať, že celý jej život je spojený so školou. Nebolo to vždy ľahké, no aj napriek tomu je ešte stále silná a plná elánu. Za príjemné stretnutie, ktoré bolo veľmi obohacujúce, pani učiteľke Oravcovej aj jej dcére veľmi pekne ďakujeme.
